Článok
Dvadsiata - tretia vzájomná výmena detí z Burgh – Haamstede a Námestova.
14. mája 2016 nás prišlo navštíviť 11 holandských detí. Sprevádzalo ich 6 dospelých – rodičov a organizátorov pobytu, pričom sme spolu strávili 4 pekné dni. Takéto výmenné pobyty nie sú neobvyklé, organizujú ich mnohé organizácie. Čo je nezvyčajné je fakt, že trvajú neuveriteľných 23 rokov. Čo nás teda vedie k takejto dlhoročnej spolupráci? Odpoveďou je skutočnosť, že toto partnerstvo je vzájomne prospešné. Veľa sa od seba učíme. Informujeme sa o svojich zvykoch, názoroch, postojoch. Za tie roky sme sa stali skutočnými priateľmi, aj keď niektorí ľudia odchádzajú a nahrádzajú ich noví. Naši holandskí priatelia nám ponúkajú iný pohľad na rôzne problémy a zaujíma ich náš názor. Veď obe krajiny sme v spoločnej Európe. Holanďania obdivujú nádheru našej prírody a oceňujú dobrých, pohostinných, ochotných a inšpirujúcich ľudí. Zaujímajú sa o našu históriu a jazyk. Je milé počuť ako naše deti učia svojich holandských kamarátov slovenské jazykolamy a naopak. Na druhej strane sa my v Holandsku nevieme nasýtiť krásou ich záhrad, upravenosťou okolia, majestátnosťou mora a húževnatosťou holandských ľudí, usilujúcich sa zabrániť moru brať zem, nezabúdajúc na ochranu prírody.
Výmenné pobyty organizujeme spôsobom jeden rok na Slovensku, jeden v Holandsku. Pozývajúca strana pripraví program počas ktorého sa popri hre deti spoznávajú nielen navzájom, ale spoznávajú aj sami seba. Komunikujú spolu, hľadajú vhodné slová ako sa správne vyjadriť – učia sa spôsobom, ktorý sa nazýva „škola života“. Spoločne strávené chvíle zbližujú a tu sa rodí tá chuť pokračovať ďalej.
Naši holandskí priatelia tentoraz pricestovali letecky. Po úvodnom privítaní v Námestove sa deti rozišli do rodín. Tentoraz to bolo jednoduchšie, pretože sa všetci navzájom poznali z predchádzajúcej návštevy v Holandsku. Aby sa naši holandskí priatelia cítili u nás dobre, pripravili sme pre nás všetkých pestrý program.
V nedeľu 15. mája sme sa stretli na celodennom výlete v blízkom okolí. Aby deťom cesta k soche Krista na kopci nad dedinou Klin rýchlejšie ubiehala, plnili rôzne úlohy. Cieľom týchto úloh bolo vnímať prírodu okolo seba, trénovať pozornosť a popri tom získavať body do neformálnej súťaže jednotlivcov. Ak niektoré z detí našlo na chodníku alebo okolí predmet, začínajúci sa na písmeno B alebo niečo fialové, upozornil na to vedúcich a získal bod. Zakaždým, keď sme na oblohe videli lietadlo, sme spievali rôzne pesničky.
Po ceste sme sa zahrali jednu hru pod názvom "Kríž". Na vhodnom mieste sme vytýčili bojové pole pre bojovníkov a v okolí tohto poľa sme rozložili množstvo kartičiek s informáciami o pozícii jednotlivých písmen v krížovke. Cieľom aktivity bolo vyplniť všetky okienka krížovky písmenami. Jednotlivé tímy tvorili bojovníci, bežci a zapisovatelia. Úlohou bežcov bolo zisťovať pozíciu písmen z kartičiek, rozložených okolo bojového poľa. Aby to nebolo také jednoduché, bojovníci sa snažili im v tom zabrániť. Ak niekoho trafili papierovou guľou, ten sa musel odobrať do "nemocnice" a na niekoľko sekúnd sa nemohol zapojiť do hry. Na toto dohliadali vedúci. Bežci postupne oznamovali zapisovateľom písmená do krížovky, ktorá sa tak postupne zaplňovala. Krížovku tvorilo anglické príslovie význam ktorého bolo - "Môžeš priviesť koňa k vode, ale neprinútiš ho, aby sa napil". Po skončení hry sme sa ešte rozprávali o význame tohto príslovia a ako sa dotýka nášho spôsobu života.
Deti pri tejto hre museli okrem obratnosti preukázať aj tímového ducha a zmysel pre fér hru.
Na vrchole kopca nad dedinou Klin na nás čakali rodičia niektorých detí s rozloženým ohňom. Tu sme opekali, občerstvili sa a plnili ďalšie úlohy, ktoré rozvíjali invenciu, vynaliezavosť, spoluprácu detí a kooperatívneho ducha. Bolo zaujímavé pozorovať ako deti komunikujú v cudzom jazyku pri hľadaní návrhu na pristávaciu dráhu pre vajíčko, vyrobenú z papiera, špagátu, či materiálu, ktorý našli okolo seba.
V tento deň deti plnili ďalšie úlohy a hrali sa hry. V prírode sme strávili celý deň, pričom deti museli navzájom aktívne komunikovať a učiť sa jeden od druhého. Pri spoločnej činnosti sme mohli pozorovať ako sa niektorí vedia presadiť, presvedčiť ostatných o kvalite svojho návrhu. Deti sa učili asertivite a trénovali si schopnosť prijať prehru bez emócií.
Na záver dňa sme vyhodnotili súťaž jednotlivcov a odmenili ich.
V pondelok 16. mája si deti dekorovali farbami na textil bavlnené tašky. Poňali sme to ako vytváranie holandsko-slovenského slovníka. Deti si písali a prekladali jednotlivé výrazy do slovenčiny, potom angličtiny a napokon do holandštiny a naopak.
V tento deň sme ešte sledovali vystúpenie detského folklórneho súboru, ktorý nás okrem iného naučil tancovať niektoré tradičné oravské tance a spievať "Na Orave dobre". Rozprávali sme sa o našich kultúrach, ich rozdieloch a spôsobe, akým ich zachovávame.
Popoludní sme navštívili akvapark v Bešeňovej. Aj tu sme plnili rôzne zábavné úlohy a spievali sme len čo sme zbadali lietadlo. Spoločne strávené chvíle deti zbližovali a vzájomná komunikácia zlepšovala ich vyjadrovanie v cudzom jazyku.
V utorok 17. mája sme sa boli zabaviť v zábavnom parku v meste Zator v Poľskej republike. Zábavné parky sú u detí veľmi obľúbené a park podobného typu u nás nenájdete. Deti vyskúšali atrakcie rôzneho druhu. Navzájom sa povzbudzovali pri adrenalínových aktivitách, spoločnosť toho druhého dodávala odvahu a spoločne prekonaný strach upevňoval priateľstvo. Deti sa mohli niečo dozvedieť aj o sebe - o svojich možnostiach, či prekonávaní strachu.
V stredu 18. mája sme mali naplánovaný splav rieky Orava - pre zlé počasie sme museli nájsť náhradné riešenie, ktorým bola návšteva Múzea oravskej dediny v Zuberci. Okrem zaujímavej architektúry starých dedinských domov sme mali možnosť nielen sledovať rôzne tradičné remeslá, ale aj si ich vyskúšať. Deti sa na vlastnej koži presvedčili, že trpezlivosť je veľmi dôležitá vlastnosť pri práci na hrnčiarskom kruhu. Navštívili sme aj starobylú školu, v do ktorej údajne chodil P. O. Hviezdoslav, diskutovali o živote v minulosti a porovnávali ho s tým našim. Hrali sme sa hry, ktoré zabávali deti v minulosti. Tie vyžadovali šikovnosť, vynaliezavosť, spoluprácu členov v tíme, podriadenosť členov tímu spoločným cieľom - čo sú osožné vlastnosti pre život. Večer sme sa zúčastnili rozlúčkovej párty v detskom centre. Zišli sme sa tu celé rodiny, rodičia diskutovali, hodnotili celý pobyt a všetci sa zhodli na tom, že to bol opäť úspešný výmenný pobyt.
V štvrtok 19. mája naši holandskí priatelia odchádzali domov, odlietali opäť z letiska v Krakove.
Prostredníctvom vyššie spomenutého programu sme chceli našim partnerom priblížiť naše tradície, folklór, prírodu, ale chceli sme si užiť aj zábavu – proste vychutnať si spoločne strávené chvíle. Takto sme sa neformálne učili. Zlepšovali sme si komunikačné zručnosti, obohacovali svoju slovnú zásobu v angličtine. Odstraňovali sme zábrany pri komunikácii v cudzom jazyku, museli sme preukázať tímového ducha a zmysel pre fér hru. Naši rodičia si vyhradili čas pre návštevu a tak celý pobyt sa niesol v širokom rodinnom duchu.
